Netradičná dovolenka v Poľsku 2019

Dovolenka ako zážitok  

Ako na to? Napríklad tak, že sa pozbierate dobrá partia, požičiate si 9 miestne auto a vyrazíte na miesto, kde o zážitky nie je núdza. Výhoda 9 miestneho auta je tá, že ste všetci spolu, šoféri sa môžu striedať a náklady rozrátať, čiže jedno veľké auto sa oplatí.

My sme sa takto našli a vyrazili v júli na dobrodružný výlet s prívlastkom „Za jantármi“. A kde je verejné miesto, kde môžete jantáre nájsť v plavkách popri kúpaní sa v mori? V Poľsku. Severné pobrežie. Baltické more.

Prvý deň sme prišli do mestečka Jantar. Fakt som netušil, že existuje, kým sme nezačali plánovať trasu :-). Je to asi 800 km z Banskej Bystrice. Cestovali sme v noci. Ráno o 6 sme boli na brehu Baltického mora. Vitaj more. Vitaj jantár. Ideme si po teba.

Áno, Baltické more nie je stredozemné, skôr ako VN Dedinky, ale to ľuďom a hlavne deťom až tak veľmi nevadilo. A áno, hneď na prvej pláži sme našli jantár. Takže legenda neklame :-). Piesok je jemný ako púder. Vraj ako nikde inde na svete. A viete kde je koniec sveta?

Aj ten sme našli. Hneď prvý deň. Z Jantáru pôjdete smer Krynica Morska až na koniec cesty, kde je Nowa Karczma. A tam je sympatická kaviarnička Koniec Swiata cafe Piaski. O ďalšie 4 kilometre je hranica s Ruskom.

Po obede sme sadli do auta a vyrazili do cieľa našej cesty. Mestečko Leba. Asi 150 km od Jantáru. Ubytovali sme sa v skvelom apartmáne Ahoj a vyrazili k moru. Bolo už popoludnie, fúkal silný a studený vietor, takže množstvo ľudí sa po pobreží len prechádzalo.

Mestečko Leba (vraj nemá ani 4000 obyvateľov) je obľúbené turistické miesto. Dominovali tam poliaci, ale relatívne veľa tam bolo aj Čechov. Za celý čas sme videli jediné slovenské auto zo Žiliny, ale Slovákov sme nestretli. Nevadí, Poľština je zrozumiteľná a srandovná. Ako slovenčina pre Poliakov :-).  V Lebe je fakt čo vidieť, zažiť a rovno napíšem, že našich 5 dní absolútne nestačilo. Turistické materiály propagujú 38 atrakcií v meste a blízkom okolí. My sme stihli 4. Slovom štyri :-). A prečo? No lebo druhý deň nám pršalo takmer celý a hoci sme sa napriek tomu pokúsili vyraziť do ulíc, zmokli sme do polhodiny ako myši. Ale stihli sme predsa len niečo. V továrni na cukrovinky si môžu detičky vyrobiť vlastné lízatko. Hmotu im samozrejme pripravia šikovní kuchtíci. A potom dostanú certifikát Mladý cukrár. 

Tretí deň sme trávili v Národný park Slowinski na piesočnatých dunách, ktoré pomaličky pohlcujú borovicové porasty na pobreží. Z parkoviska sa tam dá dostať pešo, bicyklom, vláčikom alebo loďou. Odporúčame ísť najprv peši, kým máte ešte dosť síl. Nie je to ďaleko, cca 45min. Máte tak možnosť popozerať a prečítať si informačné tabule o parku a zároveň kochať sa krásnou prírodou. Cestou je múzeum rakiet. Naspäť si kúpte lístok na vláčik, lebo po niekoľkých hodinách strávených na piesku budete vďačný za tento rýchly presun do najbližšej reštaurácie. Tento spôsob prepravy Vás vyjde aj najlacnejšie, pretože bicykel na prvý pohľad sa zdal lacný na zapožičanie. No keďže sme na dunách boli takmer 4 hodiny a treba si zrátať cestu tam aj nazad, platí sa za hodin krát počet bicyklov (až také lacné to nie je) a za tie peniaze sme mohli ísť jednu cestu aj loďou. Samotné duny sú chránené oplotením, nedá sa v nich bezbreho blázniť ako na Sahare. Oplotenie Vás potom sprevádza až k moru. Je to najväčšie pieskovisko v akom sa deti kedy hrali a tá hra aj tak vyzerala. Bláznenie, skákanie, zahrabávanie sa a nakoniec aj kúpanie v mori. Úžasné miesto, naozaj odporúčame vidieť.

Po návrate z piesočných dún nás čakal fakt zábavný zážitok v labyrinte. Predstavte si, že vaše deti sa rozbehnú do labyrintu vysokého 3 m a Vy v momente vidíte blízku budúcnosť keď zablúdia: krik, plač, nekonečné hľadanie....ale v tom sa počujete, ako kričíte stááááááť!!! Deti sa zastavia a Vaša budúcnosť sa mení :-). Idete spoločne dnu a podľa plánu, ak vidíte slepú alebo zacyklovanú trasu, pustíte ich a oni bežia s krikom a smiechom až sa znova pred vami objavia a so smiechom pokračujete ďalej. Labyrint je urobený tak, že sa asi nestratíte, ale môžete sa minúť, lebo slepých a zacyklených trás je dosť a kým sa dostanete do stredu, obídete ho úplne celý. A von vedie našťastie len jedná cesta. Súčasťou tohto areálu je množstvo hier ako pre deti, tak i dospelých. Výborné miesto, ak počasie veľmi nepraje, aby ste ležali na pláži.

Večerné mesto je krásne. Plné ľudí. Podnikov. Smažiarni rýb ale aj grilovaných kurčiat. Prechádzka až na mólo pred západom slnka je romantická, len sa treba obliecť, večer je tam fakt chladno. Odporúčam ľavú stranu móla, odkiaľ je nerušený výhľad na západ slnka.

Štvrtý deň bol naplánovaný typicky ako to pri mori býva. Váľanie sa na pláži, kúpanie, hry v piesku. Tam sa dá vydržať celý deň. Ľudí bolo aj tu veľa a takmer každý mal svoju „zástenu“ v ktorej boli schovaní všetci. My sme nemali. Lebo sme nevedeli. A tu zistíte nevýhodu toho jemnučkého, príjemného piesku, ktorý sa nelepí. Máte ho všade. Aj medzi zubami. Lebo pri mori fúka. Lebo piesok je ako púder. Ale deň Vám to nepokazí. Len nedovoľte sa deťom hrať v piesku po vetre k Vašej deke :-).  (psss - je tam aj nuda pláž cool)

Piaty deň, posledný, sme sa vybrali na polostrov Hel. Je to z Leby vyše 100 km. A čo je Hel? No predsa začiatok Poľska. Poczatek Polski. Čiže prvý deň sme mali koniec sveta. Posledný deň začiatok Poľska. Na samom konci polostrova je krásna pláž plná úlomkov mušlí. A tam, tam sme našli tie najkrajšie a najväčšie jantáre. Len tak. Ležali na pláži. More ich vyhadzuje na breh. Stále ďalšie a ďalšie. Tu sa naplno prejavila jantarománia a hľadali skoro všetci. Ale áno, aj sme sa stihli okúpať.

Poľsko sa nám páči. Poľsko to nie sú len trhy v Zakopanom. Poľsko je fakt veľké. A radi sa tam vrátime, pretože sme nestihli všetko, čo sme chceli.

Piesoček ako nikde inde na svete

Ďakujeme za zážitky.

 

PS: po návrate treba vyriadiť aj auto. Veď je plné toho púdru, pardon, piesku. :-)

« návrat späť